V závoji tajomstva
Studená, pochmúrna, zvláštne sivá krása. Jemný nádych depresie pohládza telo, zimomraví dušu. Neviem, či všetko práve pohlcuje, alebo odkrýva…. Oblak dotýkajúci sa zeme, rozlieva sa po stráňach, lúkach, omotáva vrcholy hôr. Tajomný závoj zahaľujúci les, ukrývajúci farby, zobrazujúci iba kontúry domov, vznášajúci sa pomedzi stromy.
