Štyri roky v klube

Náš klub v novembri 2014 oslávil štvrté výročie založenia. Z troch foto-nadšencov, ktorí sme cítili potrebu vytvoriť fotoklub ( už zase ),  sa po rokoch stal o niečo početnejší, no hlavne dobre fungujúci tím. Pár členov si po čase zvolilo iné hobby, pár fotografov oprášilo svoje prístroje a znovu sa pustilo do tvorivej práce. Pribudli nováčikovia a z niektorých nováčikov sa stali fotoamatéri, ktorí kvalitu svojej práce dokážu udržať a zlepšovať. Je nám jasné, že nie každému vyhovuje byť členom fotoklubu. Je to, ako mať vedľajšie zamestnanie, za ktoré človek nielen nedostane mzdu, ale dokonca za neho musí platiť. …hlavne svojim časom.

Po štyroch rokoch v klube musím skonštatovať, že sa to oplatí. Zlepšovanie sa vo fotografii je pri väčšine našich členov viditeľné. K tomu prispieva nielen zdravá súťaživosť v rámci klubu, ale aj kvalitné hodnotenie (kritika) prác. Niektorých členov možno nepoznám osobne (žijem mimo RV), ale priebežne sledujem a tak rozhodne poznám ich prácu. Po rokoch viem, kto čo a ako fotí, v čom je dobrý a v čom má problém, kedy váha a kedy dostáva chorobu „nemám nápad, ani chuť fotiť“. Keď treba, tak sa vzájomne povzbudzujeme a keď treba, tak sa zas poriadne skritizujeme.  Aj keď je fotografia individualistická, sú v nej etapy, keď to bez pomoci ostatných nejde; či sa jedná o parťáka na nočné fotografovanie (pre bezpečnosť), alebo o pomoc s výberom a inštaláciou prác na výstavu. Preto uprednostňujem kamarátstva na živo pred virtuálnymi a preto mám rád aj tento klub.

Fungujeme už štyri roky. Na to, že sme len skupina ľudí bez priamej podpory rôznych štátnych a mestských organizácii, je to celkom slušné. Máme za sebou desiatky výstav, ktoré sa pre niekoho možno budú zdať málo „profesionálne“, ale berte do úvahy fakt, že fotenie je pre nás voľnočasová aktivita a veľa vecí sa učíme „za pochodu“. Začali sme od základov, zatiaľ úspešne pokračujeme, zdokonalujeme sa a budeme tu, kým budeme mať členov, ktorí fotia aj srdcom, nielen fotoaparátom a záujemcov o naše diela, ktorí ten odraz srdca dokážu nájsť v našich fotkách.

Ako už bolo v úvode spomenuté, počet a zostava členov nie je stála a konštantná. Našlo si k nám cestu už niekoľko ľudí a vznikli aj úplne nové priateľstvá. Zdá sa, že doteraz nikto neoľutoval vstup do klubu. Počiatočný odstup, opatrnosť a obavy „Ako ma príjmu? Zapadnem do kolektívu?…“ sa rýchlo vytratili, no napriek neformálnosti klubu a bezprostredným vzťahom v ňom vyzerá fotoklub inak z vonka, ako vnútri. Asi je to prirodzený predsudok. Je to však len predsudok. V kolektíve so spoločným záujmom a podobným pohľadom na svet sa zákonite musia ocitnúť len osoby rovnakej či podobnej „krvnej skupiny“. Ak sa naše klubovanie vníma tak, že „Doneste svoje fotografie, my vám ich poriadne skritizujeme“, je to obrovské nedorozumenie. Ani ten najskúsenejší člen klubu dnes nemá problém sa opýtať na názor mladších. Ak vás fotografia skutočne baví, neváhajte dlho. Máme v pláne zrealizovať hromadu akcií a zažiť pritom kopec srandy.

V mene fotoklubu Pix-XL Rožňava Vám ďakujem za Vašu podporu a teším sa na ďalšie stretnutia.

Komentáre pri článku nie sú dostupné.