III. členská výstava fotolkubu
Náš klubový kalendárny rok už niekoľko sezón začína a končí v novembri. Jedným dôvodom je mesiac fotografie, ale tým hlavným výročie založenia Fotoklubu Pix-XL.
7. novembra 2014 sme teda otvárali našu III. členskú výstavu, ako obvykle, v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. V deň vernisáže, počas predpoludnia, sa doladili a dolepili posledné chýbajúce maličkosti, vyvrcholenie klubového roka sa začalo o 17.00h.
11 autorov zostavilo výstavnú kolekciu s bohatým spektrom fotografických žánrov (krajinné detaily i celky, abstrakcie, architektúra, nechýba ani zátišie či akt) a zaplnilo svojimi dielami nielen veľkú sálu knižnice, ale tento krát aj celé schodisko vedúce z prízemia na druhé poschodie. Prvý krát sme narušili pravidlo dvojice vystavených fotografií od jednotlivých autorov. Možno sa to zdá nespravodlivé, no nie všetci sme mali rovnako produktívny rok. Kurátori vyberali diela tak, aby bola výstava kompaktná a pôsobivá.
Rád chodím na vernisáže, kde sa môžem cítiť pohodovo, nestrojene – takpovediac ako doma. Atmosféru vernisáže tvoria predovšetkým ľudia, ktorí sa jej zúčastnia. Na otvorení III. členskej výstavy som stretol mnoho priateľov ktorí nás už dlhšie „prenasledujú“, ale aj nové tváre, ktoré sa mi nepodarilo identifikovať, ku komu patria…že by ku nikomu a „iba“ sa prišli pozrieť na výstavu??
Väčšina z nás sa celý čas venovala hosťom, debatovali sme o dielach svojich, či dielach kolegov. Našich hostí sme posprevádzali po celej expozícii. Najlepšia atmosféra však i tak bola v sále, o ktorú sa svojou hudobnou produkciou postarala trojica dám: Karmen Pál-Balážová, Jana Kleinová a Marieta Roxerová. Vďaka nim bola vernisáž práve taká, aké ja obľubujem.
Predtým samozrejme odzneli slávnostné príhovory p. riaditeľky Kyselovej a p. Bachňákovej, „dostal“ slovo i Pista Fábián. Na záver oficialít bolo smerovaných niekoľko otázok aj mne, posledná znela: „Ktorý z vašich úspechov považujete za najväčší?“ Odpoveď zo mňa vystrelila bez uváženia: „- že sme po štyroch rokoch ešte stále tu.“ Váhu týchto slov som si uvedomil až po ich vyslovení…
Dovidenia na päťročnici Pix-XL
