Pozývame vás na výstavu fotografií Ladislava Viszoczkyho vytvorených technikou olejotlače a resynotýpie.

Stromy zachytené na vystavených obrazoch nachádzal Laco Viszoczky počas svojich ranných prechádzok v pražskej Stromovke, na brehoch rieky Slanej a ďalších miestach, kam sa väčšinou vydáva ešte pred východom slnka.

Autor sa vo svojej tvorbe vracia k fotografii v stave jej zrodu. Nielen tematicky, ale aj technikami, ktoré využíva. Olejotlač a resinotypia patria medzi ušľachtilé fotografické techniky, ktoré používali fotografi – umelci (tzv. piktorialisti) bojujúci za uznanie fotografie ako umenia na začiatku 20 storočia. Ušľachtilé sú preto, lebo výsledná fotografia nie je len mechanicky reprodukovaná digitálna tlač alebo zväčšenina negatívu. Pre ich vznik je nutný ručný zásah. Ten, podobne ako pri maľbe, dodáva dielu neopakovateľnú jedinečnosť. V porovnaní s dobovými umeleckými technikami bol takýto záznam mnohonásobne objektívnejší, aj keď nám dnes paradoxne pripomína skôr maľbu alebo grafiku, než záznam skutočnosti.
V princípe fungujú historické alternatívne fotografické techniky rovnako ako zväčšovanie vo fotokomore, ale využívajú svetlo-citlivé soli chrómu, namiesto materiálov založených na halogenidoch striebra. Základom olejotlače a resinotpie je akvarelový papier pokrytý vrstvou želatíny, ktorá sa natiera svetlo-citlivou látkou. Na takto pripravený a dôkladne vysušený papier, ktorého príprava zaberie niekoľko dní, sa priloží negatív a ten sa exponuje UV svetlom.
Viszoczky, aj keď používa historické techniky, nebráni sa ani výhodám, ktoré poskytujú súčasné možnosti. Nemusí čakať na vhodný slnečný deň pre osvetlenie negatívu, ani exponovať svoje zábery na sklenenú dosku. Vďaka dostupným technickým prostriedkom môže mať väčšiu kontrolu nad konečným výsledkom.
Posledná a najpodstatnejšia fáza, počas ktorej sa postupným nanášaním farbu alebo pigmentu štetcom alebo valčekom „vynára“ na papieri výsledný obraz, však zostáva nezopakovateľný a vyžaduje cit a nemalú remeselnú zručnosť. Fotograf sa tak približuje práci maliara, alebo skôr grafika, s tým rozdielom, že v prípade oboch je možné výsledok väčšinou opraviť alebo jednoducho zopakovať. 
Fotografická tlač takúto slobodu neumožňuje a v prípade nezdaru je nutné zopakovať celý proces trvajúci niekoľko dní.
Vystavené obrazy však dokazujú, že vytrvalým experimentovaním a štúdiom techniky sa dostaví výsledok, ktorý stojí za to.
Aj keď vystavené diela vyzerajú ako z minulého storočia, v skutočnosti rezonuje so súčasnými tendenciami ako sú napríklad neopiktorializmus alebo Forest Art Project.