Všetko najlepšie PIX-XL.

Hovorím ku Vám ja Pix –XL, pre tento desiaty ročník sa nechám asi oslovovať Pix-X-XL.

Ťahá mi už na krásnych 10 rokov, hoci bilancovanie a prehodnocovanie svojho života sa zvykne robiť až koncom roka, ja som iný, trošku výnimočný, a tak som si to dovolil práve teraz.

Zrodil som sa z túžby mať konečne v Rožňave fotoklub, veď som aj prvý, chcel som dať dohromady milovníkov fotografie, chcel som im pomôcť dať fotografie na výstavnú stenu a ukázať ich všetkým Vám našim priaznivcom, ale aj Tebe „svet“, chcel som povzniesť výtvarnú fotografiu, chcel som pomôcť tým, ktorým sa fotenie páči, prináša im radosť… Netušil som ako budem fungovať, čo urobiť, aby dobre bolo….mal som iba sen, sen ktorý sa stal realitou a tá trvá krásnych desať rokov.

Som rád, že som. Začiatky boli možno náročné, členovia pribúdali, s niektorými som sa rozlúčil, chýbajú mi… nie sú to len členovia, sú to priatelia, boli a sú moja súčasť. Moje prvotné očakávania sa naplnili a napĺňajú a vylepšujú ďalej, nezaháľam, sú náročné chvíle a môže sa zdať, že to vzdávam, ale nie, veď sú tu Oni – priatelia, ktorí sa chcú pravidelne stretávať, chcú spoločné fotenia, vytvorili si tradície, chcú vidieť fotografie na papieri, chcú vystavovať, chcú sa o svojich fotografiách rozprávať, chcú napredovať…

Som rád, že na toto všetko mám svojich najskúsenejších, ktorí s radosťou posúvajú svoje poznatky, vedomosti, zručnosti všetkým ostatným, čo ma však najviac teší Oni sú radi, že som.

Niektorým som priniesol aj neočakávané, spoločne skúšame fotenie na film, skúšame staré fototechniky a sú so mnou aj fotozberatelia starej krásy fotoaparátov.

Existuje aj nutné zlo, všetka tá práca spojená s vystavovaním, všetka organizačná činnosť, riešenie rôznych situácií.

Začal som cestovať do zahraničia, bol som už v Čechách i v Maďarsku. Fotografia je vlastne univerzálny jazyk, kdekoľvek sa ocitnem, majú zo mňa ľudia radosť. Možno sa mi raz podarí precestovať celý svet.

Poznajú ma aj v Piešťanoch, Krásnohorskej Dlhej Lúke … Občas si zasúťažím, občas zaporotcujem. Počas mojej existencie ste ma v mojom rodisku mohli vidieť už aspoň 40 krát, každoročne medzi knihami v knižnici, v mojich začiatkoch pravidelne pri dobrej kávičke a koláčiku, teraz sa ukážem občas s čajíkom občas s vínkom, zavítal som už aj do galérie.

Snažím sa byť súčasťou kultúrneho života.
Mám plán na zlepšovanie sa! Chcem viac fotiť, chcem aby o mne vedelo veľa veľa a ešte viac ľudí, ktorí si radi pozrú naše fotografie, chcem aby sme išli spoločne fotiť, iba tak spontánne pre radosť z fotovýletu, pre skúsenosť, čo vidí v hľadáčiku jeden a čo zase druhý, chcem hovoriť o fotografii, chcem počuť konštruktívnu kritiku nech sa zlepším, nech prinesiem niečo nové…

Budem mať 10 rokov a chcem si tieto narodeniny užiť veľkolepo s Vami všetkými…