Ivan Kerekeš 50
Prežiť polstoročie dáva pádny dôvod na oslavu. Oslava je o to krajšia, keď nám pripraví darček sám oslávenec.
13. júna sme mali tú milú povinnosť sa zúčastniť vernisáže výstavy nášho člena, kolegu a priateľa Ivana Kerekeša. Vernisáže sú obvykle slávnostné, tá Ivanova bola o kúsok ešte slávnostnejšia, avšak vo veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére. Žiadne formality, žiadne kravaty. …vlastne práve o tomto by mali byť vernisáže – stretnúť sa, stráviť kúsok času s priateľmi… …debatovať na všetky možné i nemožné témy, osviežiť sa dúškom vína a opäť sa venovať priateľom. Áno, samozrejme si pritom pozrieť novú výstavu! A cestou domov mať pocit, že „ten dnešný večer bol teda naozaj skvelý“
O samotnej výstave si dovoľujem citovať myšlienky uverejnené v bulletine pripravenom k Ivanovej výstave:
Aktuálne vystavené fotografie sú na prvý pohľad pekné. Nie sú však iba pekné…prinášajú kúsok sveta, ktorý nám čoraz viac uniká a ktorému venujeme čoraz menšiu pozornosť. Sú to zarámované kúsky sveta, ktoré nám dávajú možnosť sa zapozerať do hemživého ticha prírody, panenskej čistoty krajiny, geometrickej dokonalosti, alebo práve abstraktnej neurčitosti jej tvarov. Predstavujú krásu prebúdzajúcej sa; farbami a vôňami hýrivej, alebo práve hibernujúcej Matky Zeme.
Ako hovorí sám Ivan, svoje najlepšie fotky urobí až niekedy v budúcnosti. My sa ale tešíme nielen na jeho najlepšie fotografie, ale aj na tie „iba“ výborné, ktoré nafotí medzitým.
foto: Peter Mihalik